laskonka

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Zastihnutí budúcnosťou

Ponáhľala sa na dohodnuté miesto. Ruky, skrehnuté zimou, si takmer necítila. Bola už vonku, keď si uvedomila, že rukavice nechala ležať na kuchynskom stole. Nemala čas vrátiť sa po ne, beztak už meškala.

     Uvidel ju a urobil zopár krokov smerom k nej. Schoval jej skrehnuté ruky do svojich dlaní a ona cítila teplo, ktoré si z nich nenávratne vypožičala. Náhle ňou zatriasol dotyk neodvratnej budúcnosti. Ako blesk ňou prebehla predstava toho, čo sa stane. Ani jeden z nich tomu nebude môcť zabrániť a zadržať ruku osudu. Iba sa pokorne podvoliť a naplno prežiť niekoľko posledných chvíľ vzájomnej lásky.

     "Je ti niečo, veď si úplne biela?" - potrasením jej rúk vo svojich dlaniach ju znovu vrátil do skutočnosti.
     "Nie, nič ... ideme si sadnúť dnu?" - nesúvislo triedila myšlienky hlavy a pocity, ktoré v nej vyvolali. Voviedol ju do malej kaviarničky a posadili sa k opustenému stolu pre dvoch. Ku stolu zastrčenému v kúte, kde ich nikto nebude rušiť zvedavými pohľadmi. Ku stolu zastrčenému v kúte, kam sa dostane iba studený závan nezadržateľnej budúcnosti.

     "Dáš si kávu, alebo niečo iné?" - spýtal sa jej.
     "Vrátilo sa to, však?" - nereagovala na jeho otázku. Tak veľmi si želala počuť, že je všetko v poriadku. I keď vedela, že nie je, zúfalo sa držala poslednej iskričky nádeje a verila, že z jeho úst začuje slová ,Samozrejme, prečo by nebolo? Je to za nami.´
     "Áno, vrátilo ... ako si na to prišla? Snažil som sa pôsobiť čo najprirodzenejšie, aby som mal trochu času ťa na tú správu pripraviť," - vzal do dlaní jej tvár a palcom zotrel slzy, ktoré sa jej nevedomky skotúľali po tvári. Bol rád, že je to vonku. Celú noc a celý deň hľadal správne slová, ktorými jej oznámi výsledky z poslednej pravidelnej kontroly na onkológii.

     "Neboj sa, znovu to zvládneme," - pokúšal sa ju upokojiť, hoci predstava nadchádzajúceho pobytu v nemocnici ho desila. "V pondelok nastupujem do nemocnice ... musím absolvovať novú dávku chemoterapie.  Ale naozaj nemusíš mať žiadne obavy, máme pred sebou celú spoločnú budúcnosť."
     "Ja viem, že máme," - zaklamala mu. Cítila nenávisť voči celému svetu. Nechcela, aby jeho telo znovu trýznili chemoterapiou ... no ak by tomu bránila, pochopil by, že v spoločnú budúcnosť už neverí.

     Presne o dva mesiace neskôr prišiel prvý jarný deň. Teplé slnečné lúče dopadali na jeho vychudnutú a nekonečne unavenú tvár. Už nemal silu vnímať ich.
     Sedela pri jeho posteli a na chvíľu uverila, že príchod jari dodá silu chorobou prenasledovanému telu. Bola to však márna ilúzia. Dodýchal niekoľko minút po slnečnom západe.

 


Štipka prózy | stály odkaz

Komentáre

  1. velmi
    dojimave
    publikované: 31.03.2006 19:41 | autor: lulla (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. ťažko sa mi k tomu
    niečo píše. Z mojich najbližších príliš veľa umrelo na túto chorobu.
    publikované: 31.03.2006 19:43 | autor: germa (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. desivá je tá neodvratnosť smrti...
    život nám síce každému rovnako udeľuje ako prémiu smrť, no kým človek nevie dňa ani hodiny, je to iné, ako keď má odrazu presne vymeraný čas...
    publikované: 31.03.2006 19:54 | autor: hogofogo (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. ...
    germa, tak to ma naozaj mrzí ... ťažko mi je k tomu napísať niečo viac ... vlastne nepoznám správne slová

    hogo, áno, prémia smrti patrí k životu, ale v tomto prípade ma strašne desí predstava hrôzy, ktorou neraz človek musí prejsť, kým sa to skončí ... tu býva v istom zmysle asi smrť výhrou ... neviem, či som správne vyjadrila to, čo myslím...
    publikované: 31.03.2006 20:04 | autor: laskonka (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. laskonka, viem, na vyjadrenie takýchto vecí
    sa ťažko hľadajú slová, no vyjadrila si to citlivo a presne. tiež s tým mám osobnú skúsenosť zo svojej rodiny a viem, o čom hovoríš...
    publikované: 31.03.2006 20:08 | autor: hogofogo (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. Strašné je aj to
    že toto svinstvo sa pomaly dotýka každého ... či už viac alebo menej, no zachvíľu nebude človek, ktorého sa to viac či menej netýka.
    publikované: 31.03.2006 20:14 | autor: laskonka (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. áno, je to tak. je to civilizačná choroba
    a krutá daň za blahobyt a konzum.
    publikované: 31.03.2006 20:16 | autor: hogofogo (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. :(
    nemam na to slov...
    publikované: 31.03.2006 20:19 | autor: Sabé (e-mail, web, neautorizovaný)
  9. krasne!
    nemam co povedat... krasne smutne, krasne realne, krasne zive, krasne mrtve...
    publikované: 31.03.2006 20:53 | autor: Lucia (e-mail, web, neautorizovaný)
  10. mila laskonka, po tvari
    sa mi kotulaju slzy...
    Velmi nenavratne si mi pripomenula spomienky, ktore som potlacila do hlbok zabudnutia. Ale dakujem ti za to. Clovek by nemal zabudat. Kazda spomienka, akokolvek bolestiva, je vzacna.
    Dakujem.
    publikované: 31.03.2006 22:53 | autor: tweety (e-mail, web, neautorizovaný)
  11. :'(
    zasa som sa premenil na "takmer plačúce nebo"
    publikované: 01.04.2006 16:30 | autor: mŕtve nebo (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014