laskonka

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Porušená rovnováha: XVII. - ZAVÁHANIA ODVÁŽNYCH

     O tri hodiny neskôr bola Laura pripravená na cestu. Cez plecia si prehodila ľahký batoh, ktorý ukrýval okrem niekoľkých osobných potrieb aj malý darček pre Kamilu. Spolu s mamou pre ňu vybrala v blízkom nákupnom centre jemnú retiazku. Vedela, že Kamila už dlhšie obdivuje retiazky v podobnom štýle a preto sa rozhodla, že jej jednu takú daruje. Bola trochu drahšia než darčeky, ktoré si bežne dávali, ale Laura najlepšie vedela, ako veľmi si to zaslúži.

     Vyšla z bytu a zamkla. Pohybom ruky skontrolovala prítomnosť mobilu vo vrecku džínsov a prihodila k nemu aj zväzok troch kľúčov na karičke s miniatúrnym ježkom. Naučeným pohybom sa oprela o barlu a čakala na privolaný výťah. Pri pohľade na schodisko zvádzala boj s myšlienkou rozbehnúť sa dolu schodmi tak, ako kedysi.
     „Nie, dnes ešte nie je ten správny čas na takéto kúsky. Ale jedného dňa to dokážem,“ – zamrmlala si sama pre seba. So zatajeným dychom a strachom z uväznenia v zaseknutom výťahu v očiach sa zviezla o dve poschodia nižšie.

     Vonku jej vlasy rozvial príjemný jesenný vánok a ona jeho spoločnosť privítala s úsmevom.

     „Dobrý deň, Laurika, idete sa prejsť?“ – milo ju oslovil sused, ktorý býval tri poschodia nad ňou.
     „Idem na návštevu k sestre, dnes totiž oslavuje tridsiate narodeniny,“ – prezradila mu, natešená z toho, že má taký presný cieľ cesty.

     Cestou parkom sa obchádzala s niekoľkými cudzími ľuďmi. Napriek tomu, že si pri chôdzi pomáhala barlou, nikto jej nevenoval väčšiu pozornosť, než jeden alebo dva kontaktné pohľady očí. Zrazu sa cítila byť súčasťou tohto davu, začlenená medzi obyčajných ľudí ... hoci aj s jedinou obyčajnou nohou. A s tou neobyčajnou druhou a pomocníčkou barlou.

     Hoci väčšiu časť cesty Laura prešla bez problémov, posledných dvesto metrov zvládla len silou vôle a s vypätím posledných síl. Vo chvíli, ako vyšla z parku a vošla do uličky, na konci ktorej bývala jej sestra, sa jej odrazu zatočila hlava a v spojení živej nohy s umelou pocítila prudkú bolesť. Oprela sa o oplotenie najbližšieho domu a posadila sa na múrik, do ktorého bol plot upevnený.

     Z diaľky ju pozoroval mladý párik zaľúbencov, ktorý postával pri dome oproti. Držali sa za ruky a dievčina s polodlhými gaštanovými vlasmi niečo zanietene vysvetľovala mladíkovi, ktorý sa jej snažil približne každých tridsať sekúnd vtlačiť na pery letmý bozk. Keď zazrel, ako sa Laura bezmocne opiera v polosede o múrik, prerušil ju:

     „Pozri, tej babe je asi zle. Mali by sme jej pomôcť.“
     „Čo jej je?“
    „Neviem ... keď si rozprávala, videl som, ako sa zrazu zapotácala, zachytila sa o oplotenie a akoby vyčerpane sa oprela o múrik,“ – vysvetľoval situáciu mladík a ruka v ruke prechádzal aj so svojou priateľkou cez cestu.

     „Nepotrebujete pomôcť?“ – prihovoril sa Laure, „z diaľky som videl, že vám asi prišlo nevoľno.“
     „Áno, ďakujem. Som po nehode a po dlhšej dobe som sa rozhodla prejsť pešo k sestre. Býva v dome na konci tejto ulice. Volá sa Kamila Tomanová.“
     „Kamila – tú poznám ... aj jej dcéru Tamarku. Je strašne zlatá. A keď teraz na vás pozerám, aj vy ste mi povedomá. Pomôžeme vám dostať sa k sestre, poďte.“ – pozrela na priateľa a každý ju podoprel z jednej strany.
     „Ste milí, vďaka za pomoc. Ale nevykajte mi, som Laura,“ – predstavila sa. Hoci bolesť ju nútila opäť pokrivkávať, vedela, že s ich pomocou ten kúsok už zvládne.
    
„Ja som Silvia a toto je môj priateľ Ľuboš,“ – predstavila dievčina seba i priateľa.

     Ku Kamilinmu domu sa Laura s pomocou nových priateľov dostala už bez problémov. Keďže mama ju netrpezlivo vyzerala, z diaľky videla, ako jej dcére pomáhajú dvaja cudzí ľudia. Vyľakane vybehla z bránky a ponáhľala sa jej oproti.

     „Laura, stalo sa niečo? Vravela som ti, že by si sa na tú cestu ešte nemala púšťať...“
     „Ahoj mami ...  nič mi nie je. Pred chvíľkou sa mi trochu zatočila hlava. Toto sú Silvia a Ľuboš. Silvia býva v dome na začiatku tejto ulice, zrovna sa pred domom rozprávali. Zatočila sa mi hlava a oprela som sa o múr domu, okolo ktorého som práve išla,“ – Laura videla strach v maminých očiach a preto sa snažila príhodu čo najviac zľahčiť.

     Keďže v tej chvíli už zastali pred bránkou Tomanových, ozval sa Ľuboš:
     „Takže už si v cieli a my pomaly pôjdeme naspäť,“ – prehovoril s úsmevom.
   „Počkajte, poďte na chvíľu dnu. Kamila vás rada osvieži pohárom džúsu či minerálky,“ – chcela sa im za pomoc aspoň takto odvďačiť Laura, no obaja zdvorilo odmietli.

xxx

 

  <<  XVI. - V NOVÝCH STOPÁCH    ...     XVIII. - BLUDISKO POZNANIA  >>

Príbeh na pokračovanie: Porušená rovnováha | stály odkaz

Komentáre

  1. Trojštvrťové nohavice???!
    ...
    publikované: 16.02.2007 19:01 | autor: mona901 (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. joooj akosi ma to tu nechce :(
    tak teda druhý pokus....nuž možno sú už také protézy, ktoré verne napodobňujú živú nohu, ale mali by sme sa mona sústrediť na podstatu....je fajn, ak sa má človek o koho oprieť, či už je to priateľ, kamaráti, rodičia, známy...a ak to je niekto takmer neznámy, je to o to krajšie....a ak sa nie je o koho oprieť, je to ťažšie....no to určite nie je Laurin prípad, je to v podstate šťastné žieňa ;)
    publikované: 16.02.2007 20:19 | autor: dionea (e-mail, web, autorizovaný)
  3. este
    ze su na svete stale taki ludia ako silvia a lubos
    publikované: 16.02.2007 20:24 | autor: bodka (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. Hmm, zdá sa, že niečo som naozaj nedomyslela :o))
    takže kiks opravený :o))
    publikované: 16.02.2007 20:53 | autor: laskonka (e-mail, web, autorizovaný)
  5. aha, a ja som to cele precitala este raz
    a hladam tie trojstvrtove nohavice a nie a nie ich najst.. :)
    somr ada, ze sa este vzdy najde niekto, kto pomoze. no najviac sa mi pacilo "ktorý sa jej snažil približne každých tridsať sekúnd vtlačiť na pery letmý bozk.".. to je krasne..
    publikované: 16.02.2007 22:15 | autor: malazaba (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. :-)
    .
    publikované: 17.02.2007 17:35 | autor: phil (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. Ako obvykle ... každému zopár písmeniek :o))
    mona - ešte raz - díky za upozornenie ... docvaklo mi to až vo chvíli, keď som si prečítala tvoj koment ... a pritom každú časť čítam opakovane niekoľkokrát pred tým, než ju dám na publikovanie ... asi sa ešte stále nedokážem poriadne vžiť do Laurinho života ... :o))

    dia - ja a Laura ťa tu chceme, bez tvojho komentu by sme už obe mali pocit, že snáď ani nečítaš ... a mať sa o koho oprieť je vôbec jeden z najvzácnejších darov od života :o))

    bodka - podobní ľudia na svete určite sú ... len je vzácne stretnúť ich v tej správnej chvíli :o))

    žabka - som rada, že nielen Laura je zaujímavá :o))

    phil - veľké ĎAKUJEM za smajla ... a na oplátku jeden odomňa :o)))))

    publikované: 17.02.2007 19:44 | autor: laskonka (e-mail, web, autorizovaný)
  8. paci sa mi
    pribeh bojovnicky Laury a posobi dost autobiograficky
    publikované: 17.02.2007 21:44 | autor: lulla (e-mail, web, autorizovaný)
  9. laskonka,
    veľmi rád, dobre sa čítaš :-)
    publikované: 17.02.2007 21:57 | autor: phil (e-mail, web, neautorizovaný)
  10. lulla, phil
    lulla - dokonalá autobiografia príbehu, odohrávajúceho sa v mojej hlave ... jeden superkiks hovorí za všetko ... ešteže som "doma" - myslím na svojom blogu a medzi svojimi :o))

    phil, veď aj ty ... len niekedy robíš pridlhé pauzy ... až také, že sa človek - bloger začína pýtať, kam si sa stratil a čo je s tebou :o))
    publikované: 17.02.2007 22:14 | autor: laskonka (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014