laskonka

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Porušená rovnováha: XVIII. - BLUDISKO POZNANIA

     „Vieš, kto to je?“ – spýtala sa Silvia na ceste späť, keď už boli v dostatočnej vzdialenosti od domu, spred ktorého práve odchádzali.
     „Nie, kto?“
    „Pamätáš sa na tú babu, ktorá koncom minulej zimy dostala šmyk a vletela na aute na hlavnú cestu rovno pod kolesá autobusu? V mestských novinách neskôr písali, že jej lekári museli amputovať nohu.“
     „Hmm, no Laura síce mala barlu a viditeľne krívala. Ale nezdalo sa mi, že nemá nohu,“ – pousmial sa Ľuboš a vtlačil Silvii bozk do rozfúkaných vlasov.

     „Ja neviem. Musí mať protézu. Dievčina, ktorá mala vtedy tú nehodu bola určite Kamilina sestra. A určite jej amputovali nohu. Kamilu poznám len trochu, jej malá dcérka je zamilovaná do nášho psa a on sa vždy pokorne nechá od nej objímať a hladiť. V dobe po tej nehode som Kamilu ani Tamarku dlhšie nevidela. Keď sme sa potom stretli, prihovorila som sa malej, že už dávno neišla okolo a ako vyrástla. Kamila vtedy prehodila pár slov o tom, že teraz sa väčšinou hrávajú len na dvore, pretože jej sestra mala vážnu nehodu o ona sa o ňu stará.“ – dávala si Silvia do súvislosti udalosť posledných minút.

     „Ale si si istá, že je to tá dievčina, ktorej v dôsledku nehody amputovali nohu?“ – pochybovačne krútil hlavou Ľuboš.

     „Koncom minulého leta a začiatkom jesene som ju v tom dome vídavala niekedy sedieť na terase. Na invalidnom vozíku ... väčšinou so zatvorenou knihou v ruke ... zahľadenou niekam do prázdna. Niekoľkokrát som ju zazrela z takého uhla, kedy bolo jasne vidieť, že má pod dekou iba jednu nohu. Z toho pohľadu mi vždy bolo nanič. Pýtala som sa mamy, či nevie, čo sa jej stalo ... ona mi povedala o tej zrážke s autobusom.“

     „To musí byť hrozné, prísť takto o nohu. A v jej veku ... koľko môže mať rokov, dvadsaťpäť?“ – spýtal sa Ľuboš.
     „Tak nejako. Zdá sa mi, že Kamila teraz niekedy oslavuje tridsiatku a ona je o niečo mladšia. Možno o tri roky, neviem presne.“
     „Dvadsaťsedem ... ako ja ... to je neuveriteľné. Ak Laura naozaj prišla o nohu a má protézu, vyrovnáva sa s tým excelentne. Ak ju ešte niekedy uvidím, musím jej vzdať poklonu. Patrí jej.“ 

xxx

   <<  XVII. - ZAVÁHANIA ODVÁŽNYCH    ...     XIX. - TÚŽBY OBYČAJNEJ BUDÚCNOSTI  >>

Príbeh na pokračovanie: Porušená rovnováha | stály odkaz

Komentáre

  1. aj tebe laskonka,
    pohodove pociiitaniiicko
    a zivot maaa mnoho straaanok
    publikované: 20.02.2007 18:37 | autor: yoss (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. áno,patrí jej pochvala a obdiv.
    publikované: 20.02.2007 21:19 | autor: teide (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. zaujimave
    Je to pohodka, obcas musi byt aj take citanicko
    publikované: 20.02.2007 23:05 | autor: Always (e-mail, web, autorizovaný)
  4. mmmm :)
    asi je niekedy fajn, keď človek počuje slová uznania aj od cudzieho človeka...častokrát ich nepovieme a možno by tomu druhému pomohli, pekný deň las, dobre sa to čítalo :)
    publikované: 21.02.2007 13:40 | autor: dionea (e-mail, web, autorizovaný)
  5. Ach jo
    Je to tak,že slová uznania sú ako soľ a každý nimi šetrí a pri tom sú soľou života.
    publikované: 21.02.2007 23:26 | autor: Always (e-mail, web, autorizovaný)
  6. no,
    tak to je na tom Laura super, musi to byt silna osobnost:)
    publikované: 24.02.2007 13:11 | autor: bodka (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. aj
    ja sa pridávam, pekné čítanie
    :)
    publikované: 03.03.2007 21:43 | autor: osuvakova (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014