laskonka

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Porušená rovnováha: XIV. - SPÁJANIE SPRETŔHANÉHO

     Lauriným bytom sa chvíľami ozývali nekontrolovateľné výbuchy smiechu, pretkávané tichom vážnych debát. V jednej z tých vážnych chvíľ sa z Laury začali drať nezadržateľné vzlyky a tvár sa jej stratila v prúde vyplavených sĺz.

     „Laurika, nie, neplač, netráp sa. Všetko bude zase v poriadku. Veď vidíš, že už teraz je všetko na najlepšej ceste k tomu, aby si bola znovu spokojná a vyrovnaná ... a možno trošku neskôr ... určite aj šťastná.“ – pokúšala sa ju utíšiť Petra a Olívia ju mlčky objala okolo pliec.

     „Si skvelá ... máš toľko zlého za sebou ... teraz to už zvládneš, pretože všetko bude neustále už len lepšie,“ – šeptala slová útechy Olívia.

     „Bude a nebude,“ – preriekla medzi vzlykmi Laura. „Vždy cítim panickú hrôzu, keď musím niekam ísť. Po „vlastných““ – ironicky pozrela smerom na svoje nohy, „nemám šancu ... Kamila je skvelá šoférka a vždy si pre mňa nájde potrebný čas ... lenže ja vždy prežívam v aute tú hrôzu znovu a znovu. Musím sa zakaždým strašne ovládať, aby som nezačala vrieskať  a neutiekla skôr, než Kamila naštartuje. A keď sme už na ceste, stále iba tŕpnem, kto a kedy do nás znovu vrazí a dokončí toto rozbabrané dielo,“ Laura sa snažila upokojiť a papierovým kapesníkom bezúspešne vysušiť premočenú tvár.

     „Som veľmi rada, že sme sa znovu stretli,“ – povedala im neskôr, pri odchode. „Nebyť Mareka, asi by som sa v tejto samote utopila aj napriek tomu, že samota je pre mňa tak veľmi dôležitá a vyhovuje mi.“

     „Marek? Znovu sa stretávate?“ – spýtala sa so záujmom Olívia, ktorá ich romancu poznala lepšie, než Petra.

     Laura im porozprávala o prvej Marekovej nočnej návšteve i o tom, ako za ňou raz alebo dva razy do týždňa zájde.

     „Nie, medzi nami to už nie je o láske, tá vyprchala ešte vtedy ... rozdielnosť našich pováh je asi neprekonateľná ... hoci niekto tvrdí, že protiklady sa priťahujú ... a ja už asi nikdy nebudem tou, čo som bývala ... ale toto je proste za nami ... aspoň si to myslím. No zostali sme lepšími priateľmi, než som si vôbec myslela. Pri jeho prvej návšteve po tej nehode som ho nevyhodila len kvôli tomu, že som bola v šoku z prekvapenia a táto možnosť mi vôbec nenapadla,“ – znovu sa šibalsky zasmiala.

     „Koniec-koncov, myslím, že v tom šoku sme boli obaja rovnako. Potom už zostal v mojej blízkosti ... ako kamarát ... po ruke aj na telefóne.“
 


Príbeh na pokračovanie: Porušená rovnováha | stály odkaz

Komentáre

  1. Laskonka a zmienka o kamarátstve
    s Marekom nebolá tiež myslená šibalsky?? :)
    publikované: 06.02.2007 17:16 | autor: teide (e-mail, web, autorizovaný)
  2. teide,
    nie som si istá, že som kompetentná odpovedať na tvoju otázku ... predsa len, Laura prežíva svoj život, ja sa ho len pokúšam sprostredkovať :o))
    publikované: 06.02.2007 18:05 | autor: laskonka (e-mail, web, autorizovaný)
  3. aha :)) Nuž,nechám sa prekvapiť,ostatne ako vždy
    čo Lauru postretne :)
    publikované: 06.02.2007 18:58 | autor: teide (e-mail, web, autorizovaný)
  4. :o))
    publikované: 06.02.2007 19:15 | autor: laskonka (e-mail, web, autorizovaný)
  5. :)
    nuž ten panický strach z cesty autom mám aj ja, aj keď sedím vedľa vodiča...odháňam všetky autá a kamióny, bojím sa, keď niekto bezhlavo predbieha a vždy si uvedomím, že to môže byť moja posledná cesta a neviem, prečo mám také pocity...Laura musí prejsť ešte dlhú cestu, ale myslím, že má pri sebe milých ľudí ;)
    publikované: 06.02.2007 20:39 | autor: dia (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. dia, ja sa zase radšej nechávam voziť,
    viac dôverujem dobrým šoférom z môjho okolia, než sama sebe ... hoci som už v pohode absolvovala za volantom cestu z Trnavy do Prahy, cez Prahu, plus ešte hodinu ďalej ... lenže ja sa strašne bojím toho, že sa aj mojím pričinením môže niečo stať niekomu inému a budem to mať na celý život... :o))
    ... každopádne, Laura má v sebe aj viac odvahy, aj viac statočnosti, než ja :o))
    publikované: 06.02.2007 21:23 | autor: laskonka (e-mail, web, autorizovaný)
  7. :) las
    veď aj ja sa nechávam voziť, ale vždy mám strach...ak aj občas dôverujem šoférom, ktorí sedia vedľa mňa, nedôverujem tým, čo sedia v iných autách :(
    publikované: 06.02.2007 21:35 | autor: dionea (e-mail, web, autorizovaný)
  8. las, povedz Laure, ze ju pozdravujem
    a verim, ze bude bojovat.. :)
    ja som pred rokom havarovala, niekto mi nedal prednost. stihla som trosku pribrzdit, a to bolo moje stastie,pretoze pri tej jeho rychlosti, ak by som nebrzdila, vletel by do mojich dveri.. ale bolo to stastie v nestasti.. skoncila som len so zlomenou rukou..
    este dlho som nevedela sadnut do auta, ale nastastie, uz soferujem znovu sama.
    publikované: 07.02.2007 09:02 | autor: malazaba (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014