laskonka

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Pred dverami

/prázdninové reprízy s laskonkou/

     Stmieva sa. Blúdiš ulicami a pozeráš na lístok s jej adresou. Nedala ti ju ona, opísal si ju z telefónneho zoznamu. Nečaká tvoju návštevu, lenže ty už niekoľko mesiacov túžiš stretnúť sa s ňou.

     Konečne stojíš pred vchodom do činžiaku, v ktorom býva. Prechádzaš pohľadom po menách na zvončekoch. Na treťom zvončeku od konca prečítaš jej meno. Nezazvoníš. Nechceš, aby sa spýtala: "Prosím, kto je tam?" Čakáš, kým niekto vyjde von a poza jeho chrbát prekĺzneš dovnútra. Vystupuješ po schodoch, čítaš mená na dverách. Na štvrtom poschodí pristúpiš ku tretím dverám. Sú vedľa schodiska, po ktorom chceš pokračovať vyššie. No keď tvoje oči prečítajú jej meno na dverách, rozbúši sa ti srdce a chvíľu stojíš bez pohnutia. Pohľadom by si rád nazrel za dvere. Netušíš, či je vôbec doma. A ak áno, čo práve robí v tejto chvíli.

     Váhavo sa posadíš na druhý schod a nohy si vystrieš na jej rohožku. Rozhoduješ sa, čo ďalej. Zo zamyslenia ťa vytrhne pohyb výťahu, zľakneš sa a nechtiac trochu kopneš nohou do jej dverí. Čakáš, čo sa bude diať ďalej. Predstavíš si, ako otvorí dvere a prekvapene na teba pozrie.

     No nedeje sa nič. Iba o poschodie vyššie sa otvoria dvere a znovu zabuchnú. Niečie kroky sa rozbehnú dolu schodiskom. Otočíš hlavu a pozrieš na chlapca s odpadkovým košom v rukách. Zastane a pozrie na teba.
     "Čakáte niekoho," - spýta sa a pozoruje ťa s vážnou tvárou.
     "Áno, čakám," - odpovieš a hlavou ukážeš na jej dvere.
     "Aha," - povie a rozbehne sa ďalej.
     O chvíľu sa vracia späť a mlčky prechádza okolo teba. Nakoniec, akoby sa nad tebou zľutoval, nadýchne sa a povie:
     "Dnes je štvrtok, to chodieva cvičiť. Skoro vždy. Myslím, že aj dnes išla, videl som ju s batohom na pleci, keď som hral s chalanmi futbal. Niekedy ju vidím z okna, keď sa vracia domov. To bude asi tak za pol hodiny. Väčšinou sa v tom čase začína v televízii nejaký film."
     "Ďakujem, že si mi to povedal. Počkám tu na ňu."
     "Tak ahoj," - povie spontánne chlapča a pokračuje hore po schodoch.

     Sedíš ďalej na svojom schode a chvíľami pozeráš na hodinky. S ubiehajúcimi minútami rozmýšľaš, ako asi zareaguje, keď ťa uvidí. Polhodinka ubehla veľmi rýchlo a tebe začína znovu rýchlejšie búšiť srdce pri každom otvorení a zabuchnutí vchodových dverí. Väčšinou idú všetci výťahom, takže ťa nikto nevidí, nikto nespovedá. Jej susedia akoby sa dnes tiež rozhodli zostať buď mimo bytu alebo za jeho dverami.

     Znovu sa otvorí vchod a skôr, než sa znovu zabuchne začuješ klopot opätkov ženských topánok. Kroky sa nezastavia pri výťahu, výťah sa nerozbehne smerom dolu, aby jej bol k dispozícii. Uvedomuješ si niečo, na čo si už dávno zabudol. Ona má strach z výťahov ... a z uzavretých priestorov. Nervózne sa pomrvíš, no nevstaneš. Ešte sedem schodov, kým ťa zahliadne. Šesť ... päť ... štyri ... tri ... dva ... jeden ...

     "Ahoj," - povieš skôr, než stihne urobiť akékoľvek gesto, skôr, než na jej tvár dosadne nejaký výraz. Zastane a stíchne klopot jej opätkov. Sleduješ jej pohľad a cítiš, ako prechádza očami z tvojich nôh na jej rohožke vyššie, k tvojim rukám, položeným na stehnách. A ešte vyššie, na tvoju hruď, krk, na ktorom zaregistruje tvoj zrýchlený pulz a konečne ... Konečne cítiš jej pohľad na svojej tvári, jej oči, hľadiace do tých tvojich... A túžiš iba po jedinom - aby sa zastavil čas, aby ste takto zostali navždy. Bez pohnutia, iba hľadieť do jej očí a vnímať jej opätovaný pohľad.
     

Predchádzajúce:                                                     Štipka poézie:

- Životné princípy a boj za ne                                    - Neznámej láske
- Kúsok zo mňa (I.)                                                  - Nádych noci

- Kúsok zo mňa (II.)                                                 - Jedno z vyznaní
- Vnímanie                                                              - V behu dní
Krehkosť pavučín (I.)                                            
- Krehkosť pavučín (II.)                                            
- Krehkosť pavučín (III.)                                           
    


Štipka prózy | stály odkaz

Komentáre

  1. :))
    myslim, ze ty si ten cas zastavila prave vcas :))
    publikované: 15.06.2005 15:28 | autor: lulla (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. ach
    neviem ci to bude mat pokracovanie, no ak by bolo na mne bol by to happik... :o.)
    publikované: 15.06.2005 16:49 | autor: ywana (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. Pokračovanie
    asi nebude, začalo ma baviť písanie takýchto krátkych príbehov, ešte mám dva rozpísané a aj zopár nápadov na ďalšie... Na pokračovanie mám rozpísané niečo iné (Hlbočina výšok) a rada by som napísala ešte zopár dielov a ukončila to ... Koniec-koncov aj toto je happík, nie :o))
    publikované: 15.06.2005 18:01 | autor: laskonka (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. prepac
    nestiham, precital som len prvu a poslednu vetu...
    ... a ta posledna (asi tuzba) mi niekedy pride neskutocne neznesitelna, i ked nezrealizovatelna :-()-:
    publikované: 15.06.2005 23:55 | autor: CyberGhost (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. aj ja mam rada
    bezkoncove pribehy... vtedy si mozem sama urcit ako to skonci... a na hlbocinu sa tesim...

    publikované: 16.06.2005 08:34 | autor: ywana (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. naozaj pekne
    ale ja osobne by som si rad precital ten tvoj koniec ..
    publikované: 16.06.2005 15:02 | autor: siajen (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. Siajen
    vážne žiadny nie je (a neviem, či sa dám tento raz vyprovokovať, pretože si myslím, že akýkoľvek koniec by bol násilný...). Ale keď chceš, napíš ho :o)), rada si prečítam.

    Inak ešte pár takých dní ako posledné dva týždne a možno bude aj môj koniec veľmi rýchly :o)) - ale to už len tak, mimo tému...
    publikované: 16.06.2005 22:46 | autor: laskonka (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. skvele
    Skvele...kratke pribehy su najlepsie a hlavne ked sa to skonci ako tento....clovek nikdy nevie co nasleduje a zalezi iba na jeho fantazii ako sa pribeh skonci.

    Vyborne si sa pohrala s rozpravanim v buducom case, ja to moc neskusam, lebo mi to nevychadza :)

    Krasne si vystihla atmosferu a pocity toho muza a proste sa mi to velmi pacilo.
    publikované: 17.06.2005 16:48 | autor: shadowycorner (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014